Ahoj, volám sa Eva

Mám 41 rokov a sklerózu multiplex mi zistili pred pár rokmi. Bola som pravidelná darkyňa krvi, ale pri poslednom darovaní krvi, mi zistili nejaký zápal. Najskôr si mysleli, že mám boreliózu.

Tá mi však nebola zistená. Krátko na to, asi tak mesiac, mi stŕpla polka tela, s čím sa už nedalo normálne fungovať. Navštívila som neurológiu, odkiaľ ma poslali na vyšetrenie magnetickou rezonanciu. Na základe nej mi bola diagnostikovaná SM.

Začal kolotoč vyšetrení, hospitalizácie a nasadení liečby. Tým, že som bola pravidelnou darkyňou, mi SM bola zistená veľmi skoro. Mám malý počet lézií. Momentálne sa cítim v poriadku, až na občasné migrény, tŕpnutie a problémy s rovnováhou. Som pozitívne naladený človek a snažím sa túto diagnózu brať ako súčasť môjho života. Naučila som sa s ňou žiť. Všetko závisí od pozitívneho prístupu k životu, podľa čoho sa snažím riadiť. Potom ide všetko naozaj ľahšie. Každému vravievam: „Som v pohode, nič mi nie je. Všetko je v hlave. Ako si to nastavíš, tak máš. Základom je veselá myseľ.“

O podujatí „Od Tatier k Dunaju“ som sa dozvedela od známej. Akcia ma zaujala a tak som sa jej zúčastnila prvýkrát v roku 2018, aj s kamarátkou Lenkou. Z pivnice som po ôsmych  rokoch vytiahla bicykel a išli sme.

Nebol to však najlepší nápad isť na takúto akciu bez tréningu. Odjazdili sme  len prvé dve etapy. Ale vďaka skvelej atmosfére, príjemným ľuďom a celkovej organizácii podujatia sme sa rozhodli zúčastniť aj ďalšieho ročníka. A to nie len my dve, ale podporili ma aj moja švagriná a Lenkin priateľ.

Na ďalší ročník, ktorý sa konal tento rok, sme sa už pripravovali zodpovednejšie. Pravidelne sme trénovali na spinningu. Chcela som docieliť to, že zvládnem všetky etapy a to v žiadnom prípade nie v sprievodnom vozidle. A teda trénerku Táňu sme nezahanbili.  Získali sme kondíciu a tento rok sme odjazdili celú trasu. Hoci som si párkrát siahla na dno svojich síl, bola unavená, inokedy so sprievodným vozidlom v pätách, ale zvládli sme to. Budúci rok pôjdeme opäť a to ešte hodláme rozšíriť partiu o nových členov z Brezna.

Ďakujem Zuzke, Lenke a Richardovi, že do toho šli tento ročník so mnou. Bez nich by som to nezvládla. Ich neustále povzbudzovanie ma hnalo vpred, aj keď som sa už chcela hodiť do priekopy vedľa cesty. Veľká vďaka patrí aj mojej rodine, ktorá ma neustále podporuje a fandí mi, že aj napriek tejto nie ľahkej diagnóze som stále schopná plnohodnotne žiť a robiť to čo ma baví, napĺňa a pomáha v prekonávaní samej seba.